+(420) 412 384 013 +(420) 720 998 468 info@dentalcare.cz
Menu

Posúdenie vhodnosti parodontu na protetické ošetrenie
Najhorším následkom parodontitídy pre pacienta je strata zuba a pre ošetrujúceho jeho náhrada. Presné stanovenie prognózy pri parodontitíde je často veľmi ťažké, preto aj stanovenie alternatív náhrady stratených zubov pri parodontitíde je úplne iné, ako je to u pacienta so zdravým parodontom. Nikdy tu nie je možné dať úplnú záruku.

Nutné je posúdenie viacerých aspektov:
– rozsah poškodenia parodontu,
– kvalita endodontického ošetrenia,
– úloha protetického ošetrenia („iba“ náhrada zubov, dlahovanie, estetika) stav pilierov,
– vhodnosť pilierov je základným faktorom pre indikáciu protetického ošetrenia,
– typ protetickej práce,
– požiadavky pacienta a jeho finančné možnosti

2

Vzťah: poškodený parodont – zubný kaz –endodont – protetická liečba, dentogingiválny komplex
Ako prvé v definitívnej fáze liečby je ošetrenie všetkých zubných kazov. Ak je prítomný hlboký kaz v postihnutom parodonte, vhodná je endodontická liečba s nadstavbou pre protetické ošetrenie. Pri ošetrovaní subgingiválneho zubného kazu, pri zhotovovaní korunky je nutné dodržiavať biologickú šírku = dolný okraj výplne musí siahať minimálne 2 milimetre od horného okraja alveolu (vzdialenosť medzi výplňou a kosťou sú min. 2mm). Nutné je brať ohľad na tzv. „dentogingiválny komplex“ (DGK ). Je to komplex tkanív, ktoré zabezpečujú pripojenie gingívy k zubu a tak zabezpečia uzáver medzi vonkajším a vnútorným prostredím organizmu. DGK tvorí gingiválny sulkus, spojovací epitel, ktorý pripája gingívu k zubu na cementosklovinnej hranici a gingiválne väzy= supraalveolárne väzy gingívy, ktoré pripájajú gingívu k zubu na koreni zuba.

Biologickú šírku tvorí spojovací epitel (1-2mm) a supraalveolárne väzivové vlákna (1-2mm). Dentogingiválny komplex jeho rozmer tvorí: hĺbka sulku (1-3mm) + biologická šírka (2-4mm) = 3-7mm. Pri nedodržaní tejto biologickej vzdialenosti dochádza k dráždeniu alveolu a k jeho rezorpcii. Preto pri ošetrovaní koreňových kazov a pri zhotovovaní protetických náhrad je nutné prehodnotiť tzv. gingiválny fenotyp. Gingiválny fenotyp je daný hodnotami: výška a hrúbka gingívy + výška hrebeňa alveolárnej kosti. Hodnotíme tri typy:

1. vysoký alveolárny hrebeň = krátky dentogingiválny komplex, menej ako 3 mm, preparácia v oblasti okraja gingívy nesmie siahať hlbšie do sulku ako 0,5 mm, vhodná je preparácia nad okraj gingívy,
2. normálny alveolárny hrebeň = normálny dentogingiválny komplex, 3 mm, vhodná je preparácia po okraj gingívy, tzv. epigingiválne,
3. nízky alveolárny hrebeň = dlhý dentogingiválny komplex, viac ako 3 mm, možná je preparácia aj pod okraj gingívy.

Okraj výplne alebo korunky musí rešpektovať tieto vzdialenosti. Pri vzdialenosti menšej ako 2 mm dochádza k chronickému dráždeniu gingiválnych supraalveolárnych väzov na koreni zuba pod cementosklovinnou hranicou a k dráždeniu alveolárnej kosti. Výsledkom je ich ústup, strata tkanív parodontu. Ak je nutné porušiť túto vzdialenosť, čiže zakotviť výplň alebo korunku hlbšie, čím sa zmenší biologická šírka, nutné je vykonať tzv. osteoplastiku.

Osteoplastika, chirurgické predĺženie korunky zuba 
Potreby:
skalpel, raspatórium (vhodnejší je periotom), sterilný násadec s otáčkami do pomala, sterilná gulička – veľkosť podľa hrúbky kosti, ktorú ideme odpreparovať a podľa šírky medzizubného priestoru-ak potrebujeme odbrúsiť kosť aj interdentálne, ihelec, chirurgická pinzeta, šijací materiál.

Indikácia:
• nedostatočná biologická šírka – vidíme na rtg, medzi okrajom zubného kazu, výplne, okraja korunky je vzdialenosť menšia ako 2 mm,
• nízka korunka zuba po abrázii, atrícii, nutné je predĺženie korunky zuba kvôli stabilite korunky,
• zubný kaz, okraj korunky v blízkosti furkácie (nízke telo viackoreňového zuba),
• fraktúra zuba alebo deštruovaná korunková časť zuba až pod cementosklovinnú hranicu.

Postup:
1. skalpelom si uvoľníme medzizubné papily (pretneme papilu v mezizubnom priestore),
2. odklopíme mukoperiostálny lalok na vestibuálrnej a orálnej ploche zuba,
3. odpreparujeme pri dostatočnom chladení a pomalých otáčkach sterilnou guličkou okraj alveolárnej kosti tak, aby sme získali vzdialenosť medzi okrajom kosti a dolným okrajom výplne, korunky minimálne 2 mm, 4. okraje laloka vestibulárne a orálne zošijeme jedným interdentálnym stehom meziálne aj distálne zošívame v mieste papily,
5. prstom pritlačíme mukoperiostálny lalok na vestibulárnu aj orálnu plochu alveolu a pridržíme 1-2 minúty.

Stanovenie biologického faktora zuba v poškodenom parodonte
Pri prehodnocovaní stavu zubov po preliečení parodontu je nutné brať do úvahy viaceré aspekty. Sú to: stav ošetrenia každého zuba (nutné ošetrenie výplňou, endodontické ošetrenie, reendodoncia, extrakcia, protetické ošetrenie fixnou náhradou, implantátom, snímacou náhradou). U každého zuba stanovíme diagnózu a prognózu jeho parodontu.
Ak navrhujeme protetické riešenie, tak stanovíme aj strategické postavenie zuba zaradeného do protetickej práce. Posúdenie je odlišné, ako posudzovanie bez plánovania protetiky.

analýza rizika

Ak je nutná aj čeľustno-ortopedická liečba pri výraznejšom rozostupe zubov, ak je potrebné, tak využívame aj zuby, ktoré budú po jej ukončení extrahované. Často sú to napr. moláre s beznádejnou prognózou, ktoré sa po parodontologickej liečbe stabilizujú, ale nie sú vhodné do kompletného protetického ošetrenia. Každý zub, ktorý napriek veľkej strate alveolárnej kosti dokáže „pomôcť“ pri provizórnom riešení počas kompletnej parodontologickej liečbe je „strategicky významný“.Pacienta informujeme už v prvej návšteve, že nedokážeme presne určiť, aká je prognóza každého zuba najmä pri ťažších formách postihnutia parodontu a pri agresívnej forme parodontitídy. Informujeme ho o predbežnej prognóze a motivujeme ho k spolupráci. Zdôraznime, že konečný stav tkanív parodontu závisí od mnohých faktorov. Najskôr po 6-12 mesiacoch po parodontologickej (+ často aj endodontickej) liečbe budeme presne vedieť, aké definitívne riešenie náhrady chýbajúcich zubov je pre pacienta najvhodnejšie. To však závisí od finančných možností pacienta, koľko je ochotný a schopný do komplexného ošetrenia investovať. Opakovane ho informujeme o nutnosti pravidelných

kontrol pri ťažších formách parodontitídy 3-4 krát ročne, častejšom rtg vyšetrení, aby bolo možné kontrolovať stav alveolárnej kosti, častejšom endodontickom ošetrení (vysoká citlivosť obnažených koreňov sťažuje dôkladnú hygienu a spôsobuje reinfekciu).

Piliere v protetickej práci delíme na piliere s vysokým strategickým významom a bez strategického významu. Piliere s vysokým strategickým významom sú tie, ktoré budú základnými-opornými piliermi vo fixnej alebo v snímateľnej protetickej náhrade. Následkom ich zlyhania a nutnej extrakcii zlyháva celá protetická práca (napr. extrakcia zuba 13 z mostika 13—-16). Piliere bez strategického významu sú tie, po extrakcii ktorých je možná ďalšia existencia protetickej náhrady (napr. extrakcia zuba 15 z mostika 13—15,16 alebo extrakcia zuba pri zhotovenej snímacej náhrade, na ktorom nie spona, zásuvný spoj).Skúsenosti mnohých potvrdzujú, že vhodná liečba parodontu predĺži život aj zubom s neistou prognózou. Celkový výsledok je najviac ovplyvnený schopnosťou ošetrujúceho navrhnúť, zrealizovať vhodnú liečbu a udržať spoluprácu s pacientom. Veľmi dôležité je pacienta vopred upozorniť na to, že pri ťažších a agresívnejších formách zápalu parodontu sa prognóza môže výrazne meniť či už pozitívne alebo negatívne. Štatistiky udávajú, že pri vhodnej liečbe až 16% zubov s beznádejnou prognózou je možné udržať počas troch aj viacerých rokov.

Riziko straty piliera
Na základe štatistických údajov a skúseností mnohých ošetrujúcich je potvrdené, že:
– pilierové zuby vo fixnej náhrade sú ohrozené menej ako piliere v snímacej náhrade, kde sú viac „dynamicky“ zaťažené, literatúra uvádza, že strata piliera v snímacej náhrade je až trojnásobne vyššia ako vo fixnej náhrade pri rovnakom poškodení parodontu,
– častejšie je zlyhanie práce, ktorá bola ako definitívna zhotovená ihneď po hygienickej fáze, preto je vhodné predĺžiť čas provizórneho ošetrenia až do času, kedy je možné s veľkou istotou určiť definitívnu prognózu.

Nutné je posúdiť riziko ponechať zub s beznádejnou alebo neistou prognózou, na ktorom trvá pacient. Ak pacient nesúhlasí s extrakciou zuba s veľmi neistou prognózou, tak mu odporučíme dlhodobo provizórne riešenie, napr. dlahovaním, doplnením zuba na vlákne s dlahou a pod. Typ ošetrenia vždy závisí aj od finančných možností a požiadaviek
pacienta.

Riziko podľa hĺbky parodontálneho vačku
Hĺbku parodontálneho vačku hodnotíme a berieme ako podklad k stanoveniu prognózy až po ukončení hygienickej fázy, po kompletnom ukončení parodontálnej liečby, po ukončení hojenia všetkých tkanív parodontu, často až vo fáze recallu. Pri prvej návšteve nie je možné presné stanovenie hĺbky parovačku, pretože sú tu prítomné nánosy zubného kameňa, opuch gingívy. Meranie nie je presné. Pri stanovení hĺbky sa tu orientujeme podľa rtg snímky.

Stanovenie prognózy v prvej návšteve:
– ak je v 1. návšteve hĺbka vačku viac ako 3,5 mm a na konci hygienickej fázy je hĺbka vačku 3,5 mm, tak prognóza zuba je veľmi dobrá,
– ak je hĺbka vačku na konci hygienickej fázy ≤ 5 mm, prognóza je dobrá,
– ak je hĺbka vačku na konci hygienickej fázy ≥ 6 mm, prognóza zuba je neistá.

Pre analýzu rizika u vačkov hlbších ako 6 mm platí, že vačok sa môže zahojiť po nechirurgickej liečbe dlhým spojovacím epitelom. Veľmi riziková situácia je u viackoreňového zuba, kde je ťažké určiť prognózu každého koreňa, ale zároveň je možné zvýšiť jeho prognózu napr. hemiextrakciou. Zuby s parovačkom ≤ 5mm majú neistú prognózu, ale pri
neaktívnom parovačku a dobrej spolupráci je možné ich zaradiť ako piliere do protetickej práce. Ako strategický pilier je možné indikovať tento zub v protetickej práci, kde sú zuby s rovnakým biologickým faktorom. Zuby s parovačkom ≤ 4mm vhodné na protetické ošetrenie, ich prognóza pri dodržiavaní všetkých zásad prevencie a liečby je veľmi dobrá.

Čo znamená hĺbka parovačku?
Ak je parovačok aktívny (krváca po podráždení parosondou), to znamená, že sú v ňom prítomné baktérie, proti ktorým bojuje náš obranný systém, tak parovačok je rizikovou plochou pre ďalšiu stratu tkanív parodontu. Ak je parovačok neaktívny (nekrváca po podráždení parosondou), tak hĺbka znamená „iba“ rizikovú plochu, kde je ťažšie udržať dlhodobo bez pravidelnej kontroly plaku stav bez patogénnych baktérií. Avšak pri pravidelnom odstraňovaní subgingiválneho plaku hĺbka parovačku zostáva vo fáze stability a neohrozuje prognózu zuba. Stanovenie hĺbky parovačku nie je základom pre stanovenie prognózy. Pre upresnenie je nutné vždy stanoviť aktivitu v parodontálnom vačku.
Prognózu je možné zlepšiť aj chirurgickou regresívnou alebo regeneratívou liečbou.

Strata alveolárnej kosti
Strata alveolárnej kosti znamená riziko straty zuba. Hodnotenie stavu alveolárnej kosti, typ a veľkosť jej straty je možné iba pomocou rtg vyšetrenia (RP0 – RP4). Stratu alveolárnej kosti hodnotíme na rtg snímke pri vstupnom vyšetrení. Zhotovíme OPG snímku, bitewingové bočné snímky, snímku horného a dolného frontu.
Rezorpcia na rtg nám nehovorí nič o stave zápalu v danom čase. Preto sú nutné aj ďalšie vyšetrenia. Ak je parodont vo fáze zápalu, tak rtg snímka nám nepovie, či sa jedná o kompletnú stratu kosti alebo iba o práve uvoľnené minerály, ktoré sú schopné sa zabudovať späť do kosti po preliečení. Vhodné je opakované rtg vyšetrenie, hodnotenie stavu alveolárnej kosti po prelieční parodontu je možné už po 3 až 6 mesiacoch. Pravidelne hodnotíme stav parodontu na rtg snímke každých 24 mesiacov na bitewingovej alebo periapikálnej snímke. Bitewingové snímky zhotovujeme pri rezorpcii do 6mm. Pri rezorpcii 6 a viac mm, zhotovujeme kontrolné periapikálne snímky.

Stanovenie prognózy závisí od rozsahu a typu rezorpcie. Lepšiu prognózu majú zuby s horizontálnou rezorpciou, začínajúci až stredný stupeň rezorpcie (RP1-RP2). Horšia prognóza je pri vertikálnom a kombinovanom type rezorpcie. Najhoršiu prognózu majú zuby s ťažkým stupňom rezorpcie s vertikálnymi krátermi. Zuby s beznádejnou prognózou
pri hodnotení straty alveolárnej kosti sú zuby s vertikálnou alebo horizontálnou rezorpciou až do oblasti apexu s nevhodnou endodonciou s koreňovým čapom, rozsiahlym periapikálnym nálezom. Ak takýto stav je u pacientov s diabetom, s poruchou imunity, indikujeme extrakciu takýchto zubov. Ošetrenie by bolo finančne náročné bez záruky úspechu ošetrenia.

Pri analýze rizika pilierov na protetické ošetrenie pri rezorpci 50 % a viac je nutné informovať pacienta, že:
– vhodné je dlhodobé provizórne ošetrenie zubov dlahovaním, pri strate jedného zuba jeho náhradou do dlahy minimálne 6 mesiacov,
– ak dôjde k stabilite procesu, nie je prítomná aktivita parovačkov, najvhodnejšia je fixná protetická práca s dlahovacím efektom,
– recall u pacienta musí byť prvé dva –tri roky 3-4 krát ročne, ďalej pri stabilite zápalu minimálne 2-3 krát ročne.

Rezorpcia v oblasti furkácie
Strata alveolárnej kosti v oblasti furkácie znamená vyššie riziko straty viackoreňového zuba. Najvyšším rizikom je neskorá diagnostika najmä u prvých horných premolárov a horných molárov. Nutné je klinické vyšetrenie furkačnou sondou aj rtg vyšetrenie s následným ošetrením a inštruktážou. Pri analýze rizika pilierov na protetické ošetrenie s rezorpciou vo furkácii 2. a 3. stupňa je nutné informovať pacienta, že:
– prognóza týchto zubov je veľmi neistá, riziko je veľmi vysoké,
– prognóza zuba s prvým stupňom v oblasti furkácie je dobrá pri vhodnej spolupráci pacienta,
– prognóza zuba s druhým stupňom v oblasti furkácie je lepšia ak je furkácia 2.st. je u dolných molárov a u vestibulárnych koreňov horných molárov,
– pri furkácii 3. stupňa k stanoveniu prognózy je nutné brať do úvahy kvalitu endodontického ošetrenia, typ rezorpcie pri jednotlivých koreňoch a predovšetkým aktivitu v parovačku.

Zvýšená pohyblivosť – kývavosť zuba
Kývavosť zuba znamená vyššie riziko jeho straty. Stanovenie stupňa kývavosti pred začiatkom parodontologickej liečby nie je smerodajné. Príčinou kývavosti zuba pri zápale parodontu je:
– opuch – zväčšenie alebo strata gingiválnych väzov na povrchu kosti
– opuch – zväčšenie intraalveolárnych väzov v parodontálnej štrbine, ktoré držia zub v zubnom lôžku, – strata alveolárnej kosti, čím zub stráca oporu.

Patologická pohyblivosť zuba je spôsobená faktormi, ktoré ovplyvňujú parodontálnu štrbinu a stratu alveolárnej kosti. Kývavosť zuba je výsledkom horizontálnej alebo vertikálnej rezorpcie kosti spôsobenej zápalom parodontu. Stupeň kývavosti závisí od veľkosti straty kosti okolo zuba, od dĺžky a tvaru koreňov a pomeru veľkosti korunka – koreň.
Zápal gingívy prenikajúci do parodontálnej štrbiny má za následok degeneratívne zmeny, ktoré môžu zvýšiť pohyblivosť zuba, dokonca aj keď je kosť úplne zdravá. Preto môže byť zvýšená pohyblivosť zuba viditeľná u pacientov s akútnou gingivitídou alebo začínajúcou parodontitídou. Šírenie zápalu z akútneho periapikálneho abscesu spôsobuje
dočasné zvýšenie pohyblivosti zuba aj bez zápalu parodontu.

Zápal je pri celkovo zdravom parodonte iba v periapikálnej oblasti parodontu. Pohyblivosť môže byť následkom úrazu v ústach, po chirurgickom zákroku na parodonte, pri nevhodných zubných náhradách, pri nevhodnom endodontickom ošetrení. Po preliečení parodontu dochádza k stiahnutiu väzov, k spevneniu gingívy, k čiastočnej remineralizácii alveolárnej kosti čo sa prejaví aj znížením kývavosti-pohyblivosti zuba.

Pri analýze rizika pilierov na protetické ošetrenie so zvýšenou kývavosťou je nutné informovať pacienta, že:
– zvýšená kývavosť pretrvávajúca aj po ukončení fázy liečby a fázy hojenia znamená zvýšené riziko zaradenia zuba ako strategického piliera do protetickej náhrady,
– ak je prítomná kývavosť 1.stupňa u sponového zuba pri ošetrení snímacou náhradou, tak sa môže jednať o jeho nadmerné preťaženie (vhodnejšia je napr. fixácia pomocou zásuvného spoja a pod.),
– ak pri kývavosti 1.st. je strata alveolárnej kosti menej ako 50 %, prognóza pri fixnej náhrade s dlahovacím účinkom je dobrá,
– kývavosť 2.stupňa znamená zvýšené riziko protetického ošetrenia, riziko sa zvýši pri pôsobení ďalších rizikových faktorov, ako je okluzálna trauma a pod.,
– ak pretrváva kývavosť 3. stupňa aj po kompletnej liečbe parodontu vo fáze stability, zaradenie zuba ako piliera do protetickej práce je veľmi kritické.

Zub s endodontickým ošetrením
Pri hodnotení zuba s endodontickým ošetrením je dôležité rtg vyšetrenie, posúdenie periapikálnej oblasti a stavu postendodontického ošetrenia. Pre stanovenie dlhodobej prognózy je dôležitý kvalitný uzáver koreňov v periapikálnej oblasti a ošetrenie korunkou. Pri analýze rizika piliera na protetické ošetrenie s endodontickým ošetrením je nutné informovať pacienta, že o prognóze zuba rozhoduje kvalita:
– endodontického ošetrenia,
– postendodontického ošetrenia,
– kvalita preparácie na fixnú náhradu – rizikové miesto retencie plaku,
– kvalita čistenia v oblasti fixovanej náhrady,
– stupeň zaťaženia piliera pri snímacej aj fixnej náhrade.

Požiadavky pacienta a iné faktory ovplyvňujúce prognózu protetického ošetrenia
Pri hodnotení stavu parodontu a pri návrhu jeho ošetrenia je nutné brať do úvahy okrem špecifických faktorov týkajúcich sa stavu parodontálnych tkanív aj špeciálne požiadavky pacienta. Základným rizikovým faktorom zo strany pacienta je jeho nedostatočná ústna hygiena, nepravidelná, nedostatočná spolupráca, geneticky podmienená predispozícia
k zápalu, Interleukin-1-polymorfizmus, fajčenie, vek, celkové ochorenia, nevhodné návyky, zlá finančná situácia.

Základnou liečbou je adekvátna liečba zápalu. Následné protetické ošetrenie zlepšuje stabilitu zubov tým, že zabezpečí ich rovnomerné zaťaženie pri oslabenom parodonte, ale zhoršuje hygienické podmienky. Preto ošetrujodbornost úci musí individuálne pacienta inštruovať v hygienickej starostlivosti o korunku, medzičlen, snímaciu náhradu. Pri
analýze rizika protetického ošetrenie u pacienta s poškodeným parodontom po preliečení parodontitídy je nutné ho informovať, že o prognóze zubov a výsledku ďalšieho ošetrenia rozhoduje:
– jeho kvalitná každodenná starostlivosť o poškodený parodont individuálnou hygienou,
– stav celkového zdravia,
– odstránenie všetkých zlozvykov, najmä fajčenia.

K veľmi vysokým rizikovým faktorom zhoršujúcim prognózu protetickej práce v oslabenom parodonte u nedostatočne spolupracujúceho pacienta, fajčiara, pacienta s cukrovkou a pod. patrí agresívna forma parodontitídy a ťažký stupeň neagresívnej parodontitídy.

Rozhodujúce faktory pri návrhu protetickej liečby s rôznym biologickým faktorom
pilierových zubov.  Zub, na ktorom bude zhotovená protetická práca sa označuje ako pilierový zub, pilier alebo oporný zub. Ak je mostik kotvený iba na dvoch zuboch, tak obidva musia mať rovnakú hodnotu pilierov. Inak dôjde k nerovnomernému zaťaženiu a k zlyhaniu mostika preťažením slabšieho piliera.Kvalita piliera závisí od biologickej hodnoty zuba. Biologickú hodnotu udáva rozsah plochy zuba s kvalitným závesným aparátom. Dôležitým parametrom je veľkosť (objem a dĺžka) koreňa zuba, aká plocha koreňa má intraalveolárne závesné väzy (dezmodont) a aký je stav alveolárnej kosti. Ďalšími faktormi, ktoré určujú kvalitu piliera je počet koreňov, pomer medzi dĺžkou korunky a koreňa (norma je jedna tretina dĺžky je korunka a dve tretiny dĺžky zuba tvorí koreň), kvalita tvrdých zubných tkanív, kvalita prípadného ošetrenia (materiál, rozsah), vitalita, typ endodontického  a postendodontického ošetrenia. Podľa počtu, dĺžky koreňov, ich závesného aparátu sa delia zuby do troch skupín ako piliere prvej (najkvalitnejšie), druhej a tretej (najslabšej) triedy.

Pri rozhodovaní o zaradení zuba s nedostatočným biologickým faktorom do protetickej práce posú dime:
• biologický faktor piliera sa po zaradení do protetickej práce zlepší (napr. zvýšením jeho stability pri dlahovacom efekte) alebo zhorší (zvýši sa preťaženie zuba),
• pacient chce investovať do protetického ošetrenia z finančného hľadiska,
• pacient je oboznámený, že protetická práca môže zlyhať najmä z nadmerného preťaženia,
• kvalita pilierov závisí od ich pravidelnej kontroly s odstraňovaním biofilmu,
• možné je zlepšenie kvality piliera s intraalveolárnym kostným defektom pomocou nechirurgickej alebo chirurgickej regeneratívnej liečby,
• nechirurgicky je nutné okrem pravidelného znižovania nánosov plaku aj používanie chemickej podpornej lokálnej liečby na ovplyvnenie biofilmu alebo použitie lokálnej antibiotickej liečby,
• pri hlbokých defektoch je indikovaná chirurgická liečba s použitím Emdogainu, náhradnej kosti a membrány,
• protetické ošetrenie je vhodné plánovať cca 3-4 mesiace po chirurgickom zákroku a stav alveolu kontrolovať na rtg snímke po roku od zákroku,
• zuby po endodontickom ošetrení alebo po reendodoncii musia byť pravidelne prehodnotené na rtg snímke, najmä ich periapikálna oblasť,
• ak bol takto ošetrený zub s rozsiahlym periapikálnym ložisko, k remineralizácii dochádza cca 2 roky,
• kvalitu endodontického ošetrenia je možné sledovať na rtg snímke ako zmenšovanie zápalového infiltrátu už po 3 mesiacoch,
• ak nedochádza k zmenšovaniu zápalového infiltrátu aj napriek kvalitnému endodontickému ošetreniu ani po 3 mesiacoch, indikovaná je resekcia v danej oblasti, často na bočnej ploche koreňa, kde môže pretrvávať  infekcia v širokých bočných dentínových tubuloch,
• so všetkými týmito podmienkami musí ošetrujúci oboznámiť pacienta pri návrhu rôznych alternatív ošetrenia poškodeného parodontu.

Kolektiv autorů:
Doc. MUD r. Eva Kovaľová, PhD. Fakulta zdravotníckych odborov PU v Prešove
Dr. Med. Dent. Alica Müller, Dentalclinic, Geissingen, Nemecko

Pin It on Pinterest

Share This