Abstrakt
Počas tehotenstva dochádza k výrazným zmenám v ústnej dutine. Všetky zmeny sa podieľajú na znížení pH v ústach a tým na zvýšení rizika vzniku zubného kazu. U každej tehotnej ženy je preto nutné vyšetriť stupeň rizika za účelom stanovenia preventívnych opatrení, aby sa zbránilo vzniku ochorenia7. Autori popisujú, ktoré preventívne vyšetrenie by boli najvhodnejšie.
Kľúčové slová: tehotenstvo, rizikové faktory, zubný kaz, genotyp a fenotyp S. mutans
Úvod
Zubný kaz je ochorenie s multifaktoriálnou etiológiou. Okrem hlavných faktorov, ktorými sú mikroorganizmy, strava, hostiteľ a čas, sa na vzniku a progresii ochorenia podieľajú ešte ďalšie sekundárne faktory1. Jedná sa infekčné ochorenie, aj keď nie práve klasické. Je výsledkom interakcie medzi orálnou mikroflórou a uhľohydrátmi príjmanými potravou2. Ľudská orálna mikroflóra je kvalitatívne pomerne stabilná a verí sa, že pozostáva z viac ako 1000 rôznych organizmov, z ktorých len malé množstvo je spájané so vznikom zubného kazu.
Rizikové faktory
Deti sa nerodia s patogénnymi organizmami, získavajú ich od členov rodiny. Štúdie ukazujú, že kariogénnymi baktériami je možné inokulovať už bezzubé dieťa1,3. Kariogénne baktérie sa predávajú z matky na dieťa v rodinách niekoľko generácií po sebe4. Genotyp a fenotyp S. mutans u matky a u dieťaťa je väčšinou identický. Vysoké počty S. mutans v ústach matky zvyšujú riziko prenosu infekcie na dieťa, rovnako ako aj stravovacie návyky matky a zlá ústna hygiena.
Z toho vyplýva, že dieťa matky s mnohými zubnými kazmi bude mať vysoké riziko vzniku zubného kazu. Redukcia množstva patogénov zubného kazu u infikovaných ľudí je hlavným preventívnym opatrením, ktoré umožní znížiť riziko transmisie na malé deti. Čím neskôr dôjde k infekcii dieťa kariopatogénmi, tým menšie budú jeho skúsenosti so zubným kazom. S preventívnymi opatreniami je preto potrebné začať už prednatálne u tehotnej ženy a pokračovať s nimi u matky aj u diťaťa zhruba do 6 roku.
Počas tehotenstva dochádza k výrazným zmenám v ústnej dutine. Mení sa citlivosť tkanív na steroidné hormóny, s čím súvisí aj zvýšená vnímavosť parodontálnych tkanív na lokálne dráždenie. Rovnako dochádza k zmenám vo vlastnostiach sliny. Od druhého do piateho mesiaca tehotenstva je prítomná sialorrea a slina sa mení aj kvalitatívne. Dochádza k zvýšeniu koncentrácie mucínov a tým aj k zvýšenej formácii plaku vďaka lepšej bakteriálnej adhézii. Vplyvom hormonálnych zmien dochádza k zníženiu pufrovacej kapicity sliny, u väčšiny žien je prítomná ranná nevoľnosť so zvracaním, nasledovaná zhoršením orálnej hygieny.
To všetko sa podieľa na znížení pH v ústach a zvýšení rizika demineralizácie tvrdých zubných tkanív. Na stanovenie preventívnych opatrení je nevyhnutnosťou určenie rizikového stavu u každej tehotnej ženy. Po základ nom komplexnom vyšetrení za účelom diagnostiky stavu, zubný lekár alebo dentálny hygienik vykonáva preventívne vyšetrenie za účelom stanovenia preventívnych opatrení, aby ochorenie nevzniklo, aby sa neopakovalo, aby sa stav nezhoršoval. Preventívne vyšetrenie by malo obsahovať vyšetrenie biofilmu, stravovacích návykov a fluoridovej anamnézy. Vyšetrenie biofilmu pozostáva z vyšetrenia prítomnosti plaku
a z vyšetrenia prítomnosti S. mutans. Cieľom vyšetrenia prítomnosti plaku je zistiť miesta, kde si ho pacientka nedokáže dostatočne odstrániť, zhodnotiť jeho množstvo a zrelosť.
Pokles pH v ústach po príjme sacharidov je približne 30 minút. Telemetrickými meraniami pH v niekoľko dní starom plaku sa zistilo, že nízke pH v zrelom plaku môže pretrvávať ešte niekoľko hodín po príjme potravy8. To znamená, že pravidelné odstraňovanie plaku dokáže výrazne znížiť jeho kariogenitu. Tehotnej žene sa odporúča čistiť zuby 2 krát denne zubnou kefkou a fluoridovou pastou a aspoň raz denne večer použiť medzizubné pomôcky4. Po zvracaní nečistiť zuby, aby sa zabránilo poškodeniu tvrdých zubných tkanív. Vhodnejší je výplach úst roztokom sódy bikarbóny, čím sa urýchli neutralizácia pH v ústach. Fluoridové ústne vody zvyšujú ochranu pred zubným kazom, eróziami a citlivosťou zubov.
Aby sme oddialili kolonizáciu úst dieťaťa patogénnymi mikrorganizmami, je nevyhnutná sanácia budúcej matky ideálne ešte pred tehotenstvom. Počas tehotenstva je najvhodnejší čas na ošetrenie 2. trimester5. Je potrebné upozorniť matku na možnosť prenosu infekcie slinou (olizovanie lyžičiek, cumlíkov a pod.)4,10 a znížiť riziko transmisie S.mutans, znížením jeho schopnosti adherovať na tvrdé zubné plochy pomocou užívania xylitolu6 počas tehotenstva a po pôrode. Je dokázané, že žuvanie xylitolových žuvačiek matkami znížilo výskyt zubného kazu u ich detí v porovnaní s kontrolnou skupinou ešte 5 rokov po ukončení xylitolového programu.
Príjem cukru je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich vznik zubného kazu. Rizko vzniku zubného kazu je tým väčšie, čím vyššia je frekvencia jeho príjmu. Pokiaľ je cukor konzumovaný počas hlavného jedla, jeho efekt na vznik zubného kazu je nízky, avšak častejší príjem aj medzi hlavnými jedlami je spojený s výrazným vzostupom výskytu zubného kazu11. Obezita v tehotenstve má vplyv na formovanie chuti dieťaťa k jedlu12. Nesprávne nastavenie chuti k jedlu vedie k ovplyvneniu stravovacích návykov, k zvýšeniu počtu jedál a zvýšenému rozvoju zubného kazu u dieťaťa.
Je známe, že matky učia svoje deti rovnakým stravovacím návykom ako sú ich vlastné12. Kedže dieťa si vytvára svoje svoje stravovacie návyky veľmi skoro12 je potrebné poskytovať výživové poradenstvo s úpravou stravovacích návykov už v tehotenstve. Podľa WHO sa odporúča konzumácia cukru len počas hlavného jedla, nie častejšie ako 4 krát denne11. Celkový príjem cukru by nemal tvoriť viac ako 10 % príjmu energie, čo je menej ako 15- 20 kg/rok11. Neodporúča sa konzumácia sladených nápojov a džúsov s koncentráciou ovocnej zložky menej ako 100% , pre ich riedenie fruktózovoglukózovým sirupom.
Záver
Aj keď zubný kaz je ochorenie, ktorému sa dá pomocou preventívnych opatrení zabrániť, jeho výskyt v našej populácii je stále vysoký. Je to spôsobené pravdepodobne aj socioekonomickými a kulturálnymi faktormi. Mnoho štúdií totiž dokázalo, že aj napriek tomu, že rodičia boli informovaní o súvislosti medzi konzumáciou cukru a vznikom zubného kazu, naďalej podávali deťom sladené nápoje v dojčeneckej fľaši3. Kompletné vyšetrenie tehotnej ženy aj s preventívnym vyšetrením rizikových faktorov vzniku zubného kazu umožní zostaviť individuálny plán prevencie a liečby a podať odporúčania „šité na mieru“, čo umožní správnu motiváciu pacientky k spolupráci a podporu jej orálneho a celkového zdravia7, ako aj zdravia jej detí.
Autoři:
MUDr. Klamárová Tatiana, PhDr. Kovaľ Alexander, PhD.Fakulta zdravotníckych odborov PU v Prešove
Použitá literatúra:
1. Mayer,K.- Geursten,W.- Gunnay, H. An early oral health care program starting during pregnancy. In Clin Oral Invest, 2010,14, p. 257-264
2. American Academy of Pediatrics. Policy Statement: Preventive Oral Health Intervention For Peditritians(2008). In Pediatrics ISSN 0031 4005, 2008, 122, p. 1387-1394
3. Gussy,M.G.- Waters,E.G.- Walsh,O.- Kilpatrick, N.M. Early chilhood caries: Curent evidence for etiology and prevention. In Journal of Pediatrics and Child Health, 2006, 42, p.37-43
4. American Academy of Pediatric. Oral Health Risk Assessment Timing and Establishment of the Dental Home. In Pediatrics ISSN 0031 4005, 2003, vol. 111, no.5, p.1113- 1116
5. Minozzi, F.- Chipaila, N.- Unfer, V.- Minozzi, M. Odontostomatological approach to pregnant patient. In European Review for Medical and Pharmacological Sciences ISSN 1128-3602, 2008, 12: 397-409
6. Walsh, L.J. Tooth Mousse: anthology of aplication Singapore:GC Asia Pte Ltd, 2007, 40 p.
7. Kovaľová, E.- Novák, B. Orálna hygiena V. Prešov: Pavol Šidelský-Akcent Print, 2013,112 s. ISBN 978-80-89295-39-5
8. Touger-Decker, R.- Van Loveren,C. Sugar and dental caries. In The American Journal of Clinical Nutrition (online) 2003, vol.78, suppl.,p.881S-92S (cit. 2012-12-30) Dostupné na internete: http://ajcn.nutition.org
9. Silk, H.- Douglass, A.B.- Douglass, J.M.- Silk, L. Oral Health During Pregnancy. In American Family Physician (online) 2008, vol.78, no.
8,p.1139-1143 (cit. 2014-4-15) Dostupné na internete: www:aafp.org/afp
10. Kovaľová,E. a kol. Orálna hygiena II.,III. Prešov: Pavol Šidelský-Akcent Print, 2010, 665s. ISBN 978-80-89295-24-1
11. Moynihan,P.J. The role of diet and nutrition in the etiology andprevention of oral diseases. In Bulletin of the World Health Organization, 2005,vol. 83, no.9, p.694-699
12. Wigen, T.I.- Wang, N.J. Parenteral Influences on dental caries development in preschool children. An overview with emphasis on recent Norwegian research. In Norsk Epidemiologi ISSN 0803-2491, 2012, 22(1):13-19.