Abstrakt
V detskom zubnom lekárstve má dôležitý psychologický význam pre nadviazanie prvých kontaktov a vytváranie pozitívneho postoja k zubnému ošetreniu aj vyšetrenie psychiky dieťaťa a predovšetkým psychiku dieťaťa respektovat a podľa toho sa k dieťaťu správať.
Kľúčové slová: zubné ošetrenie, strach, vzťahová väzba,dieťa
Úvod
Súčasťou vyšetrenia dieťaťa v zubnej ambulancii je získanie obrazu o psychickom stave pacienta, jeho vzťahu k ošetreniu, duševnej zrelosti a aj ostatných vlastnostiach dieťaťa ovplyvňujúcich stomatologickú chorobnosť a spôsoby ošetrenia. Pri vyšetrení detí je dôležitá prvá návšteva zubnej ambulancie.
Jej cieľom je:
• navodenie dobrej komunikácie s dieťaťom a rodičom,
• získanie dôležitých a potrebných informácií prostredníctvom rozhovoru pri zbere anamnestických údajov,
• vyšetrenie dieťaťa a zhotovenie nevyhnutných röntgenových snímok,
• vykonanie jednoduchých a naliehavých terapeutických výkonov,
• vysvetlenie liečebných cieľov rodičom dieťaťa
Metodika
Hodnotenie psychiky dieťaťa na základe jeho vzťahovej väzby. Vyšetrujúci si pacienta všíma už pri vstupe do ambulancie, hodnotí jeho správanie, nadväzuje rozhovor na témy zdanlivo nesúvisiace so stomatologickým ošetrením, tému postupne usmerňuje na potrebnú oblasť. Vytvára si predstavu o osobnosti dieťaťa. Dôležité je zhodnotenie povahových vlastností dieťaťa, ako sú bojazlivosť, vzdorovitosť, negativizmus, závislosti na sprievodcoch – rodičoch a jeho ochote k spolupráci. Prečo niektorí detskí pacienti pri ošetrení nespolupracujú, plačú, kričia, majú strach?
Výsledky
Typy vzťahovej väzby:
Vyšetrenie má zásadný význam pre stanovenie diagnózy a individuálneho terapeutického postupu. V detskej stomatológii má aj dôležitý psychologický význam pre nadviazanie prvých kontaktov a vytváranie pozitívneho postoja k stomatologickému ošetreniu. Súčasťou vyšetrenia je tiež získanie obrazu o psychickom
stave pacienta, jeho vzťahu k ošetreniu, duševnej zrelosti a aj ostatných vlastnostiach dieťaťa ovplyvňujúcich stomatologickú chorobnosť a spôsoby ošetrenia.
Vyšetrujúci si pacienta všíma už pri vstupe do ambulancie, hodnotí jeho správanie, nadväzuje rozhovor na témy zdanlivo nesúvisiace so stomatologickým ošetrením, tému postupne usmerňuje na potrebnú oblasť. Vytvára si predstavu o osobnosti dieťaťa. Dôležité je zhodnotenie povahových vlastností dieťaťa, ako sú bojazlivosť, vzdorovitosť, negativizmus, závislosti na sprievodcoch – rodičoch a jeho ochote k spolupráci. Prečo niektorí detskí pacienti pri ošetrení nespolupracujú, plačú, kričia, majú strach?
V hľadaní odpovede na tieto otázky nám môže pomôcť správne rozpoznanie vzťahovej väzby detského pacienta, ktorá je predpokladom zdravého psychického vývinu dieťaťa. Bezpečná vzťahová väzba je predpokladom pre objavovanie sveta a pre úspešné učenie. Jej základom je schopnosť vnímať potreby dieťaťa a adekvátne na ne reagovať. Bowlby (1969) charakterizuje vzťahovú väzbu ako trvalé emočné puto, charakterizované potrebou vyhľadávať a udržiavať blízkosť s určitou osobou, hlavne v podmienkach stresu.
Navonok sa vzťahová väzba prejavuje prostredníctvom vzťahového správania, ktoré je aktivované práve v situáciách stresu, emocionálnej záťaže alebo reálneho či subjektívne pociťovaného ohrozenia. Jednou zo základných biologických funkcií tejto väzby je ochrana. Jej vytvorenie je jedným z predpokladov prežitia a zdravého vývinujedinca. Bowlby predpokladá, že podpora a emocionálna prístupnosť primárnych osôb (obvykle matka) v rannom detstve ovplyvňuje vývin emocionálnej regulácie a adaptáciu dieťaťa.
Predpokladá sa, že vzťahové väzby majú pozitívny vplyv na vývin človeka v celej dĺžke jeho života, pretože hlavne v období dôležitých životných zmien poskytujú emočnú podporu a pocit blízkosti. Vzťahová väzba sa zvyčajne aktivuje v záťažových situáciách a zmyslom jej aktivácie je zabezpečenie blízkosti spoľahlivej osoby, telesné (pozorovateľné u detí do piatich rokov – plač, krik, usmievanie, túlenie sa) alebo psychické (cielená komunikácia dieťaťa). Cielené správanie dieťaťa signalizuje matke jeho potreby. Keď ich matka zaregistruje, aktivuje sa u nej systém starostlivosti (napríklad utíši dieťa, poľutuje ho, pohladí ho) a dieťa znovu získa pocit
bezpečia.
Vzťahová väzba dieťaťa k osobe, ktorá sa o neho stará (kompetentná, uprednostňovaná osoba) predstavuje jeden z kľúčových faktorov vývinu osobnosti. Utvára sa už v tehotenstve a u každého sa vyvíja jedinečným spôsobom. Vzťahová väzba nie je výhradne putom medzi dieťaťom a matkou, ale vzniká medzi dieťaťom a primárnou osobou, ktorá sa o dieťa stará. Touto osobou môže byť v podstate hocikto, navyše pripútanie vzniká i medzi dieťaťom a ďalšími blízkymi osobami. V detstve je vzťahová väzba zameraná predovšetkým na starajúcu sa osobu, najčastejšie matku. Deti si však často vytvárajú vzťahy i k ďalším osobám (otec, súrodenci, susedia…).
Typy vzťahovej väzby:
Bezpečná vzťahová väzba vzniká v priebehu tehotenstva, zintenzívni sa počas prvých rokov života. Je predpokladom pre objavovanie sveta a pre úspešné učenie. Jej základom je schopnosť vnímať potreby dieťaťa a adekvátne na ne reagovať. Bezpečnú vzťahovú väzbu majú deti, ktoré v prvom roku zažili emocionálne dostupnú vzťahovú osobu, ktorá správne interpretovala ich signály, rozumela im. Bezpečná vzťahová väzba slúži pre deti ako psychická ochrana najmä v záťažových situáciách a je základom pre dobrý vývin osobnosti. Tieto deti sú odolnejšie voči záťaži, majú lepšie stratégie zvládania, žijú v priateľských vzťahoch a sú empatické.
V zubnej ambulancii:
• dieťa spolupracuje, je pokojné,
• matka je prítomná, počas ošetrenia drží dieťa v náručí,
• komunikáciu prispôsobíme detskému pacientovi – názorne vysvetľujeme postup ošetrenia, použijeme farebné obrázky.
Neistá – vyhýbavá vzťahová väzba vzniká ako dôsledok neadekvátnych reakcií rodičov na situácie, keď majú deti strach. Deti s touto väzbou sa javia na prvý pohľad ako samostatné a odolné voči odlúčeniu, vnútri však prežívajú veľký strach. Stres nezmizne, ale sa prežíva na telesnej úrovni. Keďže nemôže byť vyjadrený navonok plačom a regulovaný telesnou blízkosťou a utešovaním, vyjadruje sa cez telesné symptómy.
V zubnej ambulancii:
• dieťa pred ošetrením rozptýlime krátkou hrou,
• matka prítomná pri ošetrení,
• ošetrenie dieťaťa vykonávame zvlášť jemnocitne
Neistá – ambivalentná vzťahová väzba ( rozdvojená – úzkostná) sa prejavuje protikladnými signálmi dieťaťa – približovanie a vyhýbanie sa. Je reakciou na nepredvídateľné správanie rodičov – tí niekedy reagovali na signály detí poskytnutím ochrany a bezpečia a inokedy odmietaním. Deti s touto väzbou sú menej odolné voči psychickej záťaži, nemajú dostatočné stratégie zvládania, izolujú sa, nežiadajú o pomoc, chcú všetko vyriešiť samé. V zubnej ambulancii dieťa s takýmto typom vzťahovej väzby je roztržité, nespolupracuje, plače. Ošetrenie vykonávame trpezlivo, ukazujeme dieťaťu predmety, ktoré vzbudia u neho záujem, pochválime ho, nepoužívame neznáme výrazy.
Dezorganizovaná vzťahová väzba býva dôsledkom nespracovanej traumy rodičov. Je tu riziko prenesenia vlastných obáv a bezmocnosti na dieťa. Keď im dieťa pripomína ich traumatické zážitky, reagujú na to hrôzou, inokedy sú emocionálne dostupní. Deti si vytvoria dezorganizovaný vzorec vzťahovej väzby, čo sa prejavuje protirečivým správaním (napr. rozbehnú sa k matke, vzápätí sa otočia), stavmi podobnými tranzu (zmeravenie). Tieto deti majú veľké problémy s odlúčením a sú náchylné na psychické poruchy.
Vzorce vzťahovej väzby sa odovzdávajú ďalšej generácii, existuje súvislosť medzi skúsenosťami so vzťahovou väzbou u rodičov a ich správaním sa k vlastnému dieťaťu. Rodičia často odovzdajú svojim deťom ten typ vzťahovej väzby, aký sami zažili vo svojej rodine. Existuje však aj možnosť, ako „preťať“ bludný kruh odovzdávania vzorcov vzťahovej väzby z generácie na generáciu. Pomocou psychoterapie sa rodičia môžu naučiť jemnocitnému správaniu voči svojmu dieťaťu, aj keď to sami nezažili od svojich rodičov. Majú šancu spracovať vlastné traumatické zážitky a neodovzdať ich svojim deťom.Vytvorenie pevnej vzťahovej väzby je pre človeka primárna, biologicky evolučne zakotvená potreba. Tieto prvé skúsenosti zo života dieťaťa sa zapíšu do jeho „výbavy“ osobnosti a ovplyvnia jeho sociálne správanie, radosť zo života i dôveru v človeka.
Autoři:
Fedurcová Ivana, Hudáková Lucia, Jordan Daniel, Portik Milan, Liba Jozef Fakulta zdravotníckych odborov PU v Prešove Pedagogická fakulta PU v Prešove